Ľubomír Feldek

(9. 10. 1936 Žilina)

Ľubomír Feldek je veľmi zaujímavou postavou slovenskej literatúry. Dnes prezentuje veľmi svojský pohľad na našu 40-ročnú minulosť, lebo si myslí, že čosi dobré sa predsa len v literatúre urobilo a vari aj on má na tom svoju zásluhu. Stále sa vracal „na voľnú nohu“, ale keď na nej nebol, pomohol na svet dielam, ktoré by asi bez neho neuzreli svetlo sveta možno nikdy a určite nie v tej dobe. On vlastne nikdy nepomáhal kultúre iba tak, že pre ňu tvoril. V Slovenskom spisovateľovi rôznymi kľučkami dosiahol vydanie viacerých „zakázaných“ autorov. Keď už neexistovali formálne zákazy, narazila kultúra na iné prekážky. Hneď po revolúcii začal využívať svoj organizačný talent, aby pomohol úspešnému návratu svetoznámeho míma Milana Sládka na Slovensko. Spolu s ďalšími ľuďmi to bol práve Feldek, kto našiel dnes už populárnu Arénu v bratislavskej Petržalke, ba dokonca bol 3 mesiace aj riaditeľom tohto divadla, zatiaľ čo Milan Sládek čakal na vybavenie nášho občianstva. Potom bol nejaký čas „u Sládka“ dramaturgom.

Ľubomír Feldek nikdy nestratil svojský zmysel pre humor. Keď v druhom čísle literárnej prílohy Nového slova Nedeľa uverejnil (pozitívnu) kritiku na Ruda Slobodu, dozvedel sa od šéfredaktora, že jeho názory sa nepáčia súdruhovi Pezlárovi. A tak sa rozhodol, že do Nedele už nikdy viac nič nenapíše. Ani nenapísal.

Charakteristika tvorby  

Ľubomír Feldek, spolu s J. Stachom, J. Mihalkovičom, J. Ondrušom, J. Šimonovičom pripravili v roku 1958 programové číslo časopisu Mladá tvorba (č.  4/1958), v ktorom sa po prvý raz predstavuje skupina spomenutých básnikov s uceleným a premyslene formulovaným umeleckým programom v oblasti poézie, umeleckého prekladu a tvorby pre deti a mládež. Literárna veda neskôr túto skupinu začala označovať prívlastkami Trnavská skupina, konkretisti či neopoetisti. Feldek bol dominantnou postavou tejto generačnej umeleckej aktivity. Jeho poézia, ale aj próza, literatúra pre deti a prekladová tvorba zostala najväčšmi verná východiskovým princípom, ktorých inšpiračným zdrojom bol najmä český poetizmus a z neho najmä poézia Vítězslava Nezvala. Oproti jednorozmernej schematickej tvorbe prvej polovice päťdesiatych rokov stavia poéziu pre všetkých päť zmyslov, vystavanú na neobvyklej citlivosti vnímania sveta, zdôraznenej citovosti, konkrétnosti, obraznosti, fantazijnosti, intímnosti. Je to poézia, v ktorej dominuje najmä metaforický princíp, založený, povedané s Feldekom, na trení hrán vzdialených plôch, ich náhlom susedstve, asociácii. Knižným debutom básnika Feldeka bola zbierka, ktorá vyšla v roku 1961 pod názvom Jediný slaný domov. Stretla sa s priaznivým čitateľským i literárnokritickým ohlasom ako celok, no najmä jej druhá časť – rozsiahla básnická skladba Severné leto zaujala literárnu kritiku a naplno odkryla výnimočný básnický talent mladého autora.

Po debute nasledovali zbierky Kriedový kruh, Paracelsus, Dvaja okolo stola, Poznámky na epos. Ich zjednocujúcim parametrom je premyslená autorská koncepcia, ktorej základnými vlastnosťami sú intímnosť a jedinečnosť . Preto dominantnou témou v spomenutých zbierkach je téma partnerstva muža a ženy.

Svoje básnické práce doplnil o prózy a básne pre deti. Vyniká v nich najmä princíp partnerského dialógu dospelého a dieťaťa. Ako príklady možno spomenúť Feldekove práce Hra pre tvoje modré oči, z ktorej vám poskytneme malý úryvok:

                                                             Hú Dnes v noci

                                                             V čiernom vreci

Ukradne ťa kmín

 Ukáže ti fúru vecí

                                                             Vletí cez komín

    Neboj sa to som ja a plakal by som keby si sa bál

                                    Viem že vaši kamsi odišli a ty teraz potme doma

                                    Sám páčiš sa mi Odnesiem ťa do jednej záhrady

                                    Nebude to ďaleko veď ťa ledva udvihnem taký si ty

                                    Už veľký V tej záhrade na všetko zabudneš V tej

                                    Záhrade mám prichystanú hru pre tvoje  modré oči

Ďalej to boli diela Zelené jelene, Zlatúšik, Modrá kniha rozprávok a  Zelená kniha rozprávok.

Jedinou Feldekovou prozaickou knihou pre dospelých je román Van Stiphout.

O autorovi

Feldekovi ide o to, prebudiť detského príjemcu zo solipsistického iluzívneho vnímania textu do partnerského komunikačného vzťahu. (…) Vstup do komunikácie s detským čitateľom je výsostne dobovým aktom rehabilitácie detského aspektu. Nie je to pritom znižovanie autora k tomu, čo je preňho menej, je to rešpektovanie toho, čo má svoju plnú hodnotu.

                                                                             František Miko

Pre Feldekov román Van Stiphout platí to isté, čo J. K. Ščegľov napísal o románoch Iľfa a Petrova. Podľa neho – výraznosť (ich) románov sa okrem iného prejavila aj v tom, že postava s takouto kombináciou vlastností bola umiestnená do sovietskej skutočnosti, ktorej zákonom bola práve zaangažovanosť indivídua do masových foriem života... V takýchto podmienkach dobrodružstvá hrdinu Benderovho typu nevyhnutne vyzerali ako riskantná bezočivosť.

                                                                                                                                     René Bílik

Feldek sa svojím prekladateľským dielom pričinil o premenu nášho básnického jazyka, radikálne sa zbavil parnasisticko-symbolistických reliktov – poetizmov, skrátených slov, umelých inverzií a podobne, a vykročil na cestu prirodzenej dikcie.

                                                                                                                                    Ján Zambor

Tomáš Ondrejčák, Tomáš Židek