__ Vladimíra Svatová

Vtáky

objavíš sa s prvým snehom
na konci skúškového obdobia

prídeš nočným vlakom Brno-Košice
a až do rána sa budeme túlať

keď zaspíme
zohreje nás vysušené lístie

v lese pri jazere sa budeme
dívať na odlietajúce vtáky
a ja sa v duchu budem báť
že túto jeseň poletia
zlým smerom

Slnečnice

Myšlienky na teba
ticho čo neodpovie
i láska čo ma škrtí

na tisíc
pekiel
si v sebe rozbil moje
nebo

a odišiel si

uplakané slnečnice
na hroboch nebohých nežností

O ružiach

slová zmyté dažďom
odtlačky topánok

tekutá láska čo pretiekla
a bolí

prechádzka keď sme
zmokli

pamätáš?

hriali sme sa dychom
a vo vlasoch som mala
kúsky hmly

okolo voňali ruže
len jedna mala tŕne

ty si sa pichol
a mňa to bolelo

Prvá

studené ruky
tie moje bez tvojich
bezmedzná melanchólia

obaja nesieme trocha viny

ty si iný
ani ja nie som iná