_Sue

úryvky z prózy Demoniac Door

(úryvky)

... Nasledujúce ráno bolo ako všetky ostatné. Nič nenasvedčovalo tomu, čo Lilly počula včera večer. Hneď ako vstala a umyla sa, šla do kuchyne. V kuchyni sa už naplno pracovalo. V hrncoch sa varila voda, na stole ležala nakrájaná zelenina pripravená do polievky. A predsa tu niečo nesedelo. Všetci chodili ako bez duše. Lilly si takisto všimla, že hoci malo už dávno svitať, vonku vládlo šero. Vlastne bola tma, len Mesiac osvetľoval okolité stromy a ostatné časti zámku a záhrady. Vtom k nej pristúpila Anne.
„Lilly, prosím ťa, odnes raňajky Jeho veličenstvu.“
„Ale Veličenstvo spí.“
„Nie, Jeho veličenstvo už dávno vstalo. Len pekne choď.“
Anne jej strčila do ruky podnos a odišla kamsi dozadu. Lilly si vzdychla a šla hore do Pánovej komnaty. Stúpala po nekonečne točiacich sa schodoch, až zbadala vyrezávané, zlatom zdobené dvere Pánových komnát. Zaklopala a nesmelo vstúpila dnu. Do očí jej padli čierne, po zem siahajúce závesy a dlhý stôl pokrytý takisto čiernym plátnom. Všetko pôsobilo tak tajomne, až hrozivo. Na vzdialenejšom konci komnaty videla veľkú krištáľovú guľu, z ktorej vyžarovalo slabé svetlo.
„Priniesla si mi raňajky. Polož ich na stôl.“
Jeho hlas prichádzal od okna. Lilly sa pozorne zahľadela a uvidela vysokého muža, od hlavy po päty zahaleného do farby noci. Otočil sa k nej. Pri pohľade na jeho tvár zmeravela. Jeho tvár mala smrteľne bielu farbu a jeho oči... Jeho oči boli čierne. Úplne čierne. No jeho hlas bol príjemný, takmer... milý. Lilly položila podnos na stôl a otočila sa na odchod.

... Dahhák sa vrátil do svojich komnát; zbadal veľkého havrana, ako krúži po miestnosti. Chvíľu ho pozoroval, ako sa vznáša, no potom narazil do vyrezávaného stĺpa. V tom okamihu sa havran premenil na pôvabnú dievčinu. Lilly. Posadila sa s námahou a stonaním.
„Čo sa stalo, Pani moja?“
„Ja neviem, Veličenstvo. Sedela som v izbe a zrazu…“
„Nemusíš sa obávať. Je to len jedna časť tvojej novej moci. Temno ťa premení na havrana schopného odolávať sile najväčších nepriateľov.“
„Má ríša nepriateľov?“
„Áno. A práve tých musíme zničiť. Sú to dedinčania, sedliaci, žobrač, ktorá stále pestuje lásku. Láska! To slovo sa mi hnusí! Musíme s ňou skoncovať! Nasleduj ma.“
Dahhák vyšiel na balkón, Lilly šla za ním.
„Pozeraj, Pani moja.“
V priebehu sekundy sa premenil na Netopiera. Vzniesol sa do výšin, dotkol sa Mesiaca a vrátil sa späť k svojej Panej.
„Skús to aj ty.“
Chytil ju za ruku. Lilly ho poslušne nasledovala k okraju balkóna. V okamihu, keď sa mala zrútiť do bezodnej jamy a ukončiť svoj život v lone Matky Zeme, jej ruky sa premenili na krídla a jej pružný driek sa zmenil na útle telo havrana. Obaja sa vzniesli do závratných výšin a vzápätí padali strmhlav dolu. Spoločne obkrúžili zámok a vrátili sa späť.
„Veličenstvo, to je neuveriteľné!“
„Je to ešte len začiatok, no potrvá dlho, kým pochopíš, aké možnosti ti dáva Temno.“
Dahhák ju chytil za ruku.
„Pani moja, otvor Temnu svoje srdce a dovoľ mu doň vstúpiť.“

... Do komnaty vbehol veľkovezír: „Môj pane, ospravedlňujem sa, že vás ruším v takejto chvíli, no mám pre vás naliehavú správu.“
„Hovor.“
„Vzbúrenci, Pane. Burcujú ľudí proti vám.“
„Vzbúrenci?“
„Sedliaci, prostí ľudia.“ „Žobrač!“
Dahhák vstal.
„Obyčajná žobrač! Ako sa opovažujú?!?“
„Pane, máme dolapiť ich vodcu?“
„Nie. Potrestám ich všetkých. Za svoje činy kruto zaplatia!“
Jeho hlas nabral hrozivý odtieň. Podišiel ku krištáľovej guli a chytil ju oboma rukami. V nej sa okamžite zjavili blesky, ožiarili celú komnatu.
„Takže vzbúrenci! Temno, pomáhaj mi! Pošli na tú žobrač všetky živly, mor a utrpenie! Nech kruto zaplatia za svoju opovážlivosť! Ó, Najmocnejšie Temno, pomôž svojmu jedinému synovi potrestať ich zločin!“
Z gule vyšľahol blesk, preťal večnú tmu a udrel do skupinky vzbúrencov. Nenechal jediného pri živote.
„Veličenstvo!“
„Lilly, Pani moja!“
„Videla som kvíliace matky s deťmi. Pochovávali svojich mužov a dospelých synov.“
„Ich plač by ti mal znieť ako nádherná hudba.“
„Srdcu to znie ako hudba, no mojej duši to ubližuje. Prečo je to tak?“
„Netráp sa tým, Pani moja. Ten pocit pominie.“